DÝCHAŤ OBOMA ČASŤAMI PĽÚC

            V Jeruzaleme som žila niekoľko mesiacov. Keď som mala voľno, prechádzala som sa po meste alebo som chodievala modliť sa na posvätné miesta. Viackrát som sa bola pokloniť v Chráme Božieho Hrobu. Radšej som však chodievala do pravoslávnej časti chrámu, pretože tam som bývala sústredenejšia na modlitbu ako v časti chrámu, ktorá patrí katolíckej cirkvi.
            Raz som v malej drevenej lavici zbadala pravoslávneho mnícha. Mal okolo tridsiatky. Urobila som nepatrné znamenie na znak toho, či si smiem prisadnúť, či ho nebudem rušiť. Zľahka prikývol a opäť sa ponoril do modlitby. A tak sme sedeli vedľa seba a klaňali sa Bohu. Mních s dlhou bradou celý v čiernom a rehoľná sestra v bielom.
            Pri modlitbe sa mi vynorila myšlienka: „Daj mu medailónik.“ V taške som ich mala zopár. „Nechcem na seba upozorňovať!“ namietala som. Keď nutkanie neprestávalo, vybrala som z tašky medailónik s Pannou Máriou a ukryla som si ho v dlani. Presne v tej chvíli sa mních zdvihol, niekoľkokrát sa hlboko poklonil a keď popred mňa prechádzal, otvoril dlaň a povedal mi po anglicky: „This is for you – to je pre vás.“ A podal mi malý drevený krížik. Urobila som to isté so slovami: „A toto je pre vás!“ Ostal prekvapený: „Veď my sme mali v tej istej chvíli rovnakú myšlienku. To je Duch Svätý! Máme toho istého Ducha!“ povedal nahlas. A hneď o tom začal rozprávať ostatným mníchom, ktorí boli nablízku.
            Jeho postoj ma prekvapil. I keď vlastne až tak nie - sama som si musela kedysi vybojovať poznanie, že naši protestantskí a pravoslávni bratia majú toho istého Ducha ako my. Dnes mi je to však úplne prirodzené! Ako by som mohla o tom pochybovať pri posvätnej liturgii pravoslávnych, pri ich nádherných spevoch v láske a bázni Božej? Alebo keď počúvam Božie Slovo hlásané niektorými protestantskými pastormi, s nesmiernou láskou a horlivosťou, až žiarlim?
            Naše vzájomné nepochopenie je niekedy smutné. Je najvyšší čas, aby sme začali dýchať oboma časťami pľúc, ako to povedal Ján Pavol II. Na týchto svätých miestach, kde je nejednota medzi kresťanmi zvlášť zjavná, som si uvedomovala, ako veľmi sa potrebujeme modliť o milosť zjednotenia kresťanov. Spoznávať a nadchýnať sa bohatstvom našich odlišností. Lebo omnoho viac je v nás zakorenený sklon navzájom sa kritizovať, posudzovať...
            Vo svojej dobrote nám Pán Boh dáva znamenia, že je to ten istý Duch, skrze ktorého my všetci sme bratia.